Zaujímavosti v okolí
Žilina
Žilina (maď. Zsolna, nem. Sillein alebo Silein, poľ. Żylina) je krajské a okresné mesto na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka. Je štvrté najväčšie mesto na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom...
Žilina (maď. Zsolna, nem. Sillein alebo Silein, poľ. Żylina) je krajské a okresné mesto na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka. Je štvrté najväčšie mesto na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska.
Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1208, kedy Žilinu tvorilo niekoľko slovenských osád rozptýlených 0,5 – 2 km od Kostola sv. Štefana. Nemeckí kolonisti zo sliezského Tešínskeho kniežatstva začali pred rokom 1300 stavať nové sídlo. Jadrom mesta sa stal tzv. rínok (dnešné Mariánske námestie), pričom kostol sa ocitol na jeho okraji. Prudký rozvoj zaznamenala Žilina po druhej svetovej vojne. Vzniklo veľa závodov a podnikov, nových škôl a výskumných ústavov.
Historické jadro Žiliny je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Centrom mesta je štvorcové Mariánske námestie s arkádami po celom obvode a dvomi priľahlými ulicami. Vybudované bolo v 12. storočí. Na námestí sa nachádza Kostol Obrátenia svätého Pavla s kláštorom jezuitov, stará budova radnice so zvonkohrou a baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie z roku 1738, ktorá stojí uprostred námestia. Vybudovaná bola na počesť ukončenia rekatolizácie v meste. Neďaleko námestia stojí Katedrála Najsvätejšej Trojice, vedľa neho Burianova veža. V Žiline sa nachádza Žilinská univerzita, ktorá má sedem fakúlt. V meste sú dve divadlá, niekoľko múzeí a galérií, veľa historických pamiatok, pomníkov a parkov. Mesto ponúka aj mnoho športových aktivít.
Počasie Žilina UbytovanieStrečniansky hrad
Strečniansky hrad sa nachádza 7 km od Žiliny (smer Martin) na 103 m vysokom brale nad riekou Váh. Hrad sa po prvý raz spomína v čase Matúša Čáka ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na...
Strečniansky hrad sa nachádza 7 km od Žiliny (smer Martin) na 103 m vysokom brale nad riekou Váh. Hrad sa po prvý raz spomína v čase Matúša Čáka ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14. storočia na staršom základe, pravdepodobne slovanského hradiska. V období mladšej doby železnej až staršej doby rímskej bol hradný kopec sídliskom púchovskej kultúry.
Prvá zmienka o hrade sa zachovala z roku 1316, kedy sa spomína Strečnianske panstvo. V rokoch 1444 až 1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša, ktorí vlastnili aj neďaleký Starý hrad. Potom rýchlo menil majiteľov. Hrad poskytoval v 17. storočí dobrú ochranu Thökölyho povstalcom. Preto cisárske vojská za Leopolda I. vonkajšie opevnenie zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy stál hrad v ruinách. Začiatkom 20. storočia konzervovali múry, ale najväčšia rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1978 až 1993 aby ho v roku 1995 mohli sprístupniť verejnosti.
Otvorené:
máj-september, Po/Ne: 8.30 - 17.00
október, Po/Ne: 8.30 - 16.00
Informácie: +421 41 569 74 00, +421 41 569 74 05
Oravský hrad
Oravský hrad je jeden z najkrajších hradov na Slovensku nachádzajúci sa v obci Oravský Podzámok. Je to výrazná dominanta oravského regiónu, patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska. Hrad...
Oravský hrad je jeden z najkrajších hradov na Slovensku nachádzajúci sa v obci Oravský Podzámok. Je to výrazná dominanta oravského regiónu, patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska. Hrad je sprístupnený verejnosti denne od mája do marca.
Hradná vyvýšenina bola osídlená už v praveku. V polovici 13. storočia tu postavili pravdepodobne na mieste dreveného hrádku murovaný hrad, ktorý sa prvý raz písomne spomína v roku 1267, keď ho kráľ Belo IV. prevzal od Mika Balaša výmenou za Žilinu, Varín a Sučany a stal sa kráľovským majetkom. V roku 1298 hrad patril k územiu Matúša Čáka Trenčianskeho, po ňom sa dostal do rúk magistra Donča, v 14. storočí panovníka Karola Róberta, neskôr ďalších významných šľachticov, napríklad komorského grófa Leopolda, Ctibora zo Ctiboríc a iných. Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne a od roku 1370 bol aj župným hradom.
V roku 1800 vypukol na hrade požiar pravdepodobne tak, že z komína vyskočila iskra, zapálila sa strecha a odtiaľ sa rozšíril požiar na celý hrad. Počas 2. svetovej vojny použili nemecké vojská hrad ako delostreleckú pozorovateľňu. K veľkorysej obnove celého hradu sa pristúpilo však až v rokoch 1953 až 1968 a po dokončení sa stal dôstojným sídlom Oravského múzea.
Informácie: tel. +421 43 5816119 ; fax. +421 43 5816130 ; marketing@oravskemuzeum.sk
Hezké hotely Oravský Podzamok
Chaty a apartmány Oravský Podzamok