Pováží Penzióny

Žilina (maď. Zsolna, nem. Sillein alebo Silein, poľ. Żylina) je krajské a okresné mesto na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka. Je štvrté najväčšie mesto na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1208, kedy Žilinu tvorilo niekoľko slovenských osád rozptýlených 0,5 – 2 km od Kostola sv. Štefana. Nemeckí kolonisti zo sliezského Tešínskeho kniežatstva začali pred rokom 1300 stavať nové sídlo. Jadrom mesta sa stal tzv. rínok (dnešné Mariánske námestie), pričom kostol sa ocitol na jeho okraji. Prudký rozvoj zaznamenala Žilina po druhej svetovej vojne. Vzniklo veľa závodov a podnikov, nových škôl a výskumných ústavov. Historické jadro Žiliny je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Centrom mesta je štvorcové Mariánske námestie s arkádami po celom obvode a dvomi priľahlými ulicami. Vybudované bolo v 12. storočí. Na námestí sa nachádza Kostol Obrátenia svätého Pavla s kláštorom jezuitov, stará budova radnice so zvonkohrou a baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie z roku 1738, ktorá stojí uprostred námestia. Vybudovaná bola na počesť ukončenia rekatolizácie v meste. Neďaleko námestia stojí Katedrála Najsvätejšej Trojice, vedľa neho Burianova veža. V Žiline sa nachádza Žilinská univerzita, ktorá má sedem fakúlt. V meste sú dve divadlá, niekoľko múzeí a galérií, veľa historických pamiatok, pomníkov a parkov. Mesto ponúka aj mnoho športových aktivít.

Strečniansky hrad sa nachádza 7 km od Žiliny (smer Martin) na 103 m vysokom brale nad riekou Váh. Hrad sa po prvý raz spomína v čase Matúša Čáka ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14. storočia na staršom základe, pravdepodobne slovanského hradiska. V období mladšej doby železnej až staršej doby rímskej bol hradný kopec sídliskom púchovskej kultúry. Prvá zmienka o hrade sa zachovala z roku 1316, kedy sa spomína Strečnianske panstvo. V rokoch 1444 až 1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša, ktorí vlastnili aj neďaleký Starý hrad. Potom rýchlo menil majiteľov. Hrad poskytoval v 17. storočí dobrú ochranu Thökölyho povstalcom. Preto cisárske vojská za Leopolda I. vonkajšie opevnenie zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy stál hrad v ruinách. Začiatkom 20. storočia konzervovali múry, ale najväčšia rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1978 až 1993 aby ho v roku 1995 mohli sprístupniť verejnosti.

Otvorené:
máj-september, Po/Ne: 8.30 - 17.00
október, Po/Ne: 8.30 - 16.00
Informácie: +421 41 569 74 00, +421 41 569 74 05

Budatínsky zámok sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. Od roku 1487 bol novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog. Renesančná úprava z roku 1551 spojila jednotlivé budovy podľa jednotnej architektonickej koncepcie. Barokové obdobie sa v roku 1745 sústredilo na výstavbu kaplnky; súčasne dostavali aj budovy kaštieľa a celok obklopili parkom, nadväzujúcim svojou kompozíciou na priečelie zámku. Pamiatková obnova zámku sa uskutočnila na prelome päťdesiatych rokov 20. storočia a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov. Priľahlý zámocký park bol zmenšený výstavbou Košicko-bohumínskej železnice koncom 19. storočia ako aj rozparcelovaním významnej časti krátko po druhej svetovej vojne; počas dlhého obdobia bol park neudržiavaný. Nakoniec však bol zámocký park revitalizovaný a sprístupnený v septembri 2010.

Informácie: 041/500 15 10, 041/500 15 11
Fax: 041/562 00 33, 041/500 15 12
muzeum@pmza.sk